Nezaradené | blog.sme.sk

Bol si definíciou domova a dôvodom vrátiť sa späť. Nepamätám si, aký bol náš byt bez teba, lebo si v ňom na mňa čakával od mojich siedmych rokov. Desím sa tej chvíle, keď budem musieť vstúpiť dnu a váha tvojej neprítomnosti ma zaleje ako prívalová vlna.Dnes večer je môj život chudobnejší o 6 kg a zatiaľ, čo mesto už spí, ja sa snažím zastaviť slzy, ktoré neprestávajú tiecť a spomienky, ktoré sa vynárajú s neľútostnou pravidelnosťou. Keby som mohla, dala by som ti svoj život, len aby si bol ešte s nami.

8. dec 2014
Páči sa: 1x
Prečítané: 2 205x
3

Suzie Krivá

How to love

Give them all the power and then let them go Let them flee and watch as they take your soul Give them a part of your heart and never expect it back Give,give,give until you’re nothing but a wreck

14. nov 2014
Páči sa: 1x
Prečítané: 216x
0

Suzie Krivá

List mame

Chcem, aby si vedela, že tvoje rady počúvam, aj keď sa zdá, že ich ignorujem.A že máš pravdu častejšie, než by som chcela priznať (aj keď niekedy nemáš). Že jeden z najkrajších tvojich výrokov, ktoré sa mi vryli do pamäti bol ten, že pre otca si vždy bola prvoradá ty, nech sa dialo čokoľvek. Pre teba to možno bola len veta, no ja na ňu myslím veľmi často. Prepáč, ak nie som doma tak často, ako by si chcela, no snažím sa nájsť svoju vlastnú cestu životom.

27. okt 2014
Páči sa: 1x
Prečítané: 7 258x
0

Suzie Krivá

Brutalita cestovania

Návraty domov nikdy nie sú ľahké. Návraty do reality sú ešte ťažšie. Tri týždne som snívala o vlastnej posteli a zrazu stojím doma nad šálkou horúcej kávy. Bytom sa rozlieha ticho, ktoré som nepočula takmer mesiac, zvonku počuť, ako kvapky dažďa udierajú do zožltnutých listov na stromoch. Ešte včera som mala šortky a potila sa na slnku, teraz predo mnou stojí jeseň,a ja neviem, čo jej povedať. Cez okno na mňa zízajú všetky októbrové povinnosti a pracovný mobil po mne tiež hádže očkom a naznačuje, že by bolo načase ho zapnúť. A zrazu mi chýba hotelová káva v plastovom poháriku. Chýba mi ten každodenný rituál, ktorý naznačoval, že zas je nový deň a zase uvidím niečo nové, aj keď panebože ja už nechcem a je mi všetko jedno, len ma nechajte spať tristo hodín.

3. okt 2014
Páči sa: 1x
Prečítané: 1 679x
1

Suzie Krivá

Hore voľným pádom

Keď je všetkého už priveľa, roztrieštime sa na márne kúsky za sprievodu sympatického hluku, ktorý trhá uši (a aj srdcia). Na papier kreslím husľový kľúč. Sú dni, keď mi príde nemožné nerozmýšľať nad svojou chorobou ako nad trestom. Niektoré odpovede nepotrebujú otázky. Dostala som sa do veku, keď lezenie po stromoch nahradilo lezenie po kariérnych rebríkoch a lezenie do zadku. Riskovať a všetko staviť na jednu kartu alebo zostať vo svojom pohodlnom kruhu a mať istoty - to sú dva protipóly, ktoré občas striedame snáď všetci. Keď sa ľudia prestanú vkuse mračiť a začnú sa uhýbať jeden druhému na chodníkoch, dobre bude.

7. aug 2014
Páči sa: 1x
Prečítané: 555x
2

Suzie Krivá

Koľko stojí kilo sliviek

Okolo mňa len pach nemocničnej dezinfekcie a ľudia, ktorí život už dávno zahodili do koša s odpadkami, nečakajúc od neho už nič viac ako práve to sedenie v čakárni. „Pani doktorka, a anestéziu srdca nerobíte? Za príplatok?“ Keď ty si líhaš, ja vstávam do práce a keď ja idem spať, ty si vo víre dňa. Takto navzájom nad sebou bdieme. 7710 km, to je ako zabehnúť 183 a pol maratónu....

3. júl 2014
Páči sa: 1x
Prečítané: 1 159x
2

Suzie Krivá

O sýkorkách a lastovičkách

A tak zomrela. Odišla tíško a nenápadne, ako tohtoročné leto. V hlave mi lietalo pár spomienok na ňu. Ako mi vysvetľovala notový zápis, ako sme k nim chodili s otcom polievať kvety, keď boli na dovolenke. Neďaleko na letisku pristane v tme ďalšie lietadlo, zatiaľ čo my sa budeme smiať a počúvať Franka Sinatru. Silno a dlho ma objím, nech viem, že to, čo mám tak veľmi rada, je pri mne tu a teraz a neodíde ticho a nenápadne ako leto.

22. nov 2013
Páči sa: 1x
Prečítané: 566x
1

Suzie Krivá

Ten pocit, keď zabehneš svoj prvý maratón

Je to krátky príbeh, ako mi napadlo zabehnúť si maratón. Pobudla som pár mesiacov v Írsku, mala tam frajera, ktorého sen bol zabehnúť maratón v Dubline. Rozišli sme sa a ja som mu chcela spraviť natruc. Uprostred trucovania ma začalo baviť brať beh seriózne a zdolanie 42.2 km bolo zrazu aj mojim cieľom. Či chcete alebo nie, táto skúsenosť vás zmení. Prežijete všetky emócie od strachu a pochybovania o sebe samom až po eufóriu a slzy radosti. Nie nadarmo má Dublinský maratón povesť najpriateľskejšieho maratónu na svete. Bez nadšených divákov by som asi do cieľa ani nedorazila...

7. nov 2013
Páči sa: 1x
Prečítané: 626x
4