List najlepšiemu priateľovi

Autor: Suzie Krivá | 9.12.2014 o 0:22 | Karma článku: 5,08 | Prečítané:  936x

Bol si definíciou domova a dôvodom vrátiť sa späť. Nepamätám si, aký bol náš byt bez teba, lebo si v ňom na mňa čakával od mojich siedmych rokov. Desím sa tej chvíle, keď budem musieť vstúpiť dnu a váha tvojej neprítomnosti ma zaleje ako prívalová vlna.Dnes večer je môj život chudobnejší o 6 kg a zatiaľ, čo mesto už  spí, ja sa snažím zastaviť slzy, ktoré neprestávajú tiecť a spomienky, ktoré sa vynárajú s neľútostnou pravidelnosťou.  Keby som mohla, dala by som ti svoj život, len aby si bol ešte s nami. 

Odišiel si dnes ráno a odvtedy som vyplakala všetky zásoby sĺz, ktoré som mala. Snáď ešte aj slzy polovice Ružinova k tomu. Myslela som, že tento rok už nemôže byť horší ako už aj tak bol a vidíš. Tesne pred koncom som stratila to, čo som vo svojom živote milovala najviac. Stratila som teba.

Ani nevieš, ako dlho som sa pripravovala na deň, keď si vymeníme úlohy a pre prvý aj posledný krát budeš ty ten, čo odchádza. Nijako sa však nedá pripraviť na facku, ktorá príde, keď sa strach stane realitou. Najviac ma mrzí, že tvoj posledný pohľad na mňa bol, ako odchádzam preč od teba. Keby som vedela, že sú to naše posledné chvíle, vybozkávala by som ťa tisíc ráz viac a objala oveľa silnejšie. Ale verila som, že na mňa ešte počkáš.

Ešte dávno pradávno, keď si ma naháňal po byte kvôli piškótam schovaným v ruke, som ti sľúbila, že budem s tebou v tvojich posledných chvíľach. Svoj sľub som dnes nedodržala a vyčítať si to budem ešte dlho.

Bol si mojim najlepším priateľom. Takým, akého už mať nikdy nebudem. Sedel a štekal si pri mne keď som zažívala smutné dni aj radostné chvíle. Bol si skvelým partnerom na zahnanie nudy a zabudnutie stresu. Viem, že som v posledných rokoch s tebou nechodila von tak často, ale vedz, že jesenné prechádzky s tebou a pohľad na teba, ako šuchoceš v opadanom lístí som mala najradšej. Bol si dôvod, prečo ísť aspoň na chvíľu von, či pršalo alebo pražilo slnko. Naučil si ma nebyť sebeckou a o tvoj život som sa bála viac ako o ten svoj. A náš rituál jedenia mrkvy spolu večer pri telke... Bol si nezameniteľnou súčasťou konverzácií so známymi aj priateľmi a historky o tebe počul kde kto. Z lásky k tebe som pretrpela aj rozhovory s inými psíčkarmi, ktoré som z duše neznášala.

Bol si definíciou domova, lebo pod domovom som si vždy najskôr predstavila biele klbko schúlené na chodbe a bežiace privítať ma doma, a až potom všetko ostatné. Bol si dôvodom vrátiť sa domov, prečo stráviť víkend doma a nie niekde v hluku mesta. Nepamätám si, aký bol náš byt bez teba, lebo si v ňom na mňa čakával od mojich siedmych rokov. Desím sa tej chvíle, keď budem musieť vstúpiť dnu a váha tvojej neprítomnosti ma zaleje ako prívalová vlna.

Od dnešného rána je môj svet ľahší o 16 rokov. Vzal si si ich so sebou, vzal si posledný kúsok môjho detstva. Dnes večer je môj život chudobnejší o 6 kg a zatiaľ, čo mesto už  spí, ja sa snažím zastaviť slzy, ktoré neprestávajú tiecť a spomienky, ktoré sa vynárajú s neľútostnou pravidelnosťou. Viem, že ti je teraz lepšie a myšlienka na to, že už nemusíš viac trpieť, je to jediné, čo aspoň trochu pomáha utíšiť bolesť.

Keby som mohla, dala by som ti svoj život, len aby si bol ešte s nami. Dlhých 16 rokov si stál pri mne a tak nejako som dúfala, že sa staneš nesmrteľným, že tu budeš navždy. Hlúpe, ja viem. Odkedy sa pamätám, bol si tu a mňa straší myšlienka na to, že si budem musieť zvykať na svet bez teba, lebo je to niečo, čo absolútne nepoznám. Bol si moja priorita číslo jedna a nebudem tajiť, že už párkrát mi dnes napadlo, že som radšej mala umrieť aj ja vo februári, len aby som nemusela prežívať tieto muky.

Tento rok som prišla o zdravie, slobodu, sny, lásku a teraz aj o teba. Všetko sa to dá získať späť, ak človek veľmi chce. Len teba mi nikto nevráti. Plakala som za krajinami a za cestovaním a až teraz mi je jasné, že žiadne svetlá žiadneho veľkomesta nenahradia iskru v tvojich veselých očiach. Nastal čas, keď ma už nič doma neviaže a nenúti vrátiť sa späť, ale aký má význam odchádzať, keď niet nikoho, kto by sa z celého srdca tešil na môj návrat?

Viem, že žiadne slová ani plač mi ťa už nevrátia. Ty zas vieš, čo som ti povedala ten posledný večer. Že môžeš v pokoji odísť, ak sa trápiš. Nič nezaplní dieru, ktorá po tebe zostala a nič nerozoženie mračná, ktoré mi zakryli slnko. Na fronte som zostala sama. Nemusím tu písať slohy, ty si vedel, ako som ťa milovala.

Bolo mi cťou prežiť 16 rokov po tvojom boku. Si to najlepšie, čo sa mi v živote prihodilo. Bol si môj najlepší kamarát a najdôležitejší učiteľ. Spájal si rodinu. Bol si láska v tej najčistejšej forme.

Choď, priateľ môj. Zaslúžiš si pokoj a miesto, kde ťa už nič nebude bolieť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?