V nemocnici sa dá priučiť mnohým veciam. Napríklad tomu, že vždy je dobré mať zásoby v skrinke pre prípad, že sa kuchárkam nevydarí obed alebo večera, prípadne (a to sa stáva najčastejšie) im nevyjde ani jedno. Čo už, občas sú aj zlé dni, len tu na Kramároch ich mávajú trochu pričasto. Naučíte sa na to jedlo kolektívne nadávať a rozvíjať debaty na aj tie najčudnejšie témy, ako je napr. trapasy ruského národa v histórii, či počet žltých áut na parkovisku.
Zistíte, že by ste dali všetko za časy, keď ste šli k obvodnému na odber krvi a báli ste sa toho jedného vpichu. Teraz dostávate tých vpichov denne podstatne viac a nezachráni vás ani kanyla v ruke. Nejako si časom zvyknete na bolesť a stane sa pravidelnou súčasťou vašich dní. Naučíte sa nájsť spoločné témy so 70 ročnými ženami, aj s potetovanými staršími chlapíkmi, ktorých by ste sa na ulici inak báli. Naučíte sa zaspávať o desiatej večer, lebo viete, čo vás skoro ráno čaká. A keď vás ráno o piatej zobudia s pravidelnou dávkou infúzií a odberov krvi, po čase rezignujete a otrčíte ruky ako pravý flegmatik. Keď potom odídu a vám nezostane nič iné, ako pokračovať v nasilu začatom ráne pozorovaním východu slnka nad Slavínom (lebo aspoň výhľad z izby ste vychytali), nejako sa vám nevyhnutne vynorí v hlave myšlienka, že nebyť pár podstatných okolností a jednej obozretnej duše, mohli ste dnes byť na druhej strane rieky a sledovať východy slnka poza Božie plece.
Zistíte, kto sú vaši skutoční priatelia a že niektorí si nenájdu čas, ktorý by sa oplatil venovať vám. Naučíte sa, že navštíviť niekoho v nemocnici sa vám môže zdať bezvýznamné, ale pre dotyčného to často býva jediný svetlý bod dňa. Naučíte sa odpúšťať, veď sme len ľudia, a preto po pár dňoch len zhlboka predýchate fakt, že sestrička znova netrafila žilu. Bravúrne zvládnete zízanie na zelenú stenu a budete si vážiť každé jedno slovo, ktoré s vami niekto prehodí. Naučíte sa prijímať fakty a realitu také, aké sú a prestanete sa pýtať, prečo ste ako žena museli skončiť na mužskom oddelení (má to aj svoje výhody - máte toaletu sami pre seba a pri sprchovaní vám sestričky strážia dvere). Naučíte sa vážiť si každý jeden telefonát, správu a návštevu a skrátka sa naučíte vážiť si akýkoľvek prejav záujmu o vás. Mamine telefonáty 4x denne, ktoré kedysi boli otravné, vám teraz skrátia dlhú chvíľu a pripomenú, že niekto na vás myslí.
Naučíte sa myslieť pozitívne, keď všetci okolo vás nadávajú na všetko (áno, ste v nemocnici a už len tento fakt je sám o sebe dosť nah.... , to ale neznamená, že musíte nájsť chybu v úplne všetkom). Naučíte sa priznať si, že za to, kde teraz ste, si môžete iba vy sami. Naučíte sa usmiať sa cez slzy. A piť nesladené kakao. Zdokonalíte sa v čítaní jednej knihy za deň a vo vzhliadnutí jednej série seriálu za večer. Naučíte sa odhaľovať svoju hruď v prospech úspešného diagnostikovania vášho stavu. Naučíte sa znova sa postaviť po tom, ako vás na zem zrazila váha vašich rozbitých snov a plánov. Naučíte sa stavať od nuly.
Prídete na to, že vo vašom živote sú ľudia, ktorým na vás naozaj záleží a urobili by pre vás všetko - napríklad by za vami chodili každý jeden deň alebo jazdili za vami vyše sto kilometrov každý týždeň. Len aby vás povzbudili a rozveselili. Naučíte sa, že keď je piatok večer a všetci kamaráti vám píšu, ako idú von zabávať sa, piť tequilu a tancovať, zatiaľ čo vy sedíte v tme na nemocničnej posteli a pozeráte do ešte väčšej tmy za oknom, nemá zmysel pýtať sa, prečo práve vy. Naučíte sa, že všetko sa deje pre nejaký dôvod, aj keď ho možno hneď nevidíte.
Naučíte sa ceniť si svoj život.
Chcem sa poďakovať A. za to, že mi zachránil život a vzal ma na pohotovosť, aj keď som trvala na tom, že mi nič nie je. Aj za to, že ma chodil každý deň navštevovať, aj keď to musela byť otrava. Si môj anjel strážny a veľmi ťa ľúbim. Mojej rodine za to, že ma držala nad vodou a volali mi každý aspoň 2x denne, aby som sa od nudy nezbláznila. Aj vás ľúbim, aj keď vám to nikdy nehovorím. A ďakujem Nike,Viky a Kabi, ktoré si našli čas a prišli ma pozrieť. V záplave všetkých tých sľubov bolo fajn vidieť aspoň tri dodržané. Ďakujem Bohu za to, že ma tu ešte nechal. Máš to u mňa.
